Výchova osobnosti

Moji rodičia ma vždy viedli k samostatnosti. Mohla som si to vyskúšať už v prvej triede. Jazdila som s ostatnými deťmi hneď od začiatku sama autobusom. Mala som síce sprvu strach, ale postupom času som si zvykla. Brala som to ako bežnú všednú vec. Na druhom stupni základnej školy som dokonca chodila aj sama k lekárovi. Bola som veľmi talentovaná na cudzie jazyky a učenie ma veľa bavilo. Od štvrtej triedy som chodila do nemčiny a postupom času mi pribudla ešte angličtina. V rámci štúdia na strednej som bola aj s mojou spolužiačkou na trojmesačnej stáži v Rakúsku, kde sme chodili do školy a zároveň sme mali prax v jednom nakladateľstve a kníhkupectve, kde sme sa obe striedali. Vďaka tomu sa moje jazykové schopnosti ešte zlepšili a maturita potom bola brnkačka.

Moja prvá práca

Po škole som si hovorila, že by som mala vyraziť do sveta na skusy. Preto som hľadala možnosti, ako sa dostať do zahraničia a zarobiť si nejaké peniaze. Nakoniec som sa pridala k dvom dievčatám od nás z dediny. Ich strýko mal firmu, ktorej hlavným cieľom bola preprava osob do nemecka. Išlo o bežných robotníkov, ktorí sa zložili spoločne na cestu. Preto sme sa rozhodli ísť podobným smerom. Našla som si prácu ako opatrovateľka v jednej rodine. Takže mi to prinieslo aj prvé skúsenosti s malými deťmi, za čo som bola veľmi rada. A aj moje jazykové schopnosti sa veľa vylepšili.